"Cele dni sa hras na pocitaci, co len z teba bude?!"
A co bude z celej generacie, ktora travi volny cas za blikajucimi obrazovkami namiesto na ihriskach a prechadzkami prirode? Nad tym, ako sa nastupujuca "herna generacia" odlisuje od tej predchadzajucej a ako sa zmenia podniky, do ktorych tato generacia nastupi, sa v najnovsej knihe zamyslaju John C. Beck a Mitchell Wade. Rozhovor s nimi prinieslo najnovsie cislo casopisu Harvardskej univerzity Working Knowledge.

Neboja sa rizika
Vyrastali s prstami na klavesnici a uchom pritlacenym na mobile. Nikdy nepoznali zivot bez pocitacovych hier a na svet sa tak pozeraju cez modely, ktore sa v nich naucili. Podla Becka a Wadea sa herna generacia od tych predchadzajucich v mnohom odlisuje - inak posudzuje rizika a inak sa stavia k problemom a k riadeniu ludi.
Mladi odchovani na hrach sa vyznacuju napriklad silnejsou sutazivostou a tuzbou po vitazstve.
K akymkolvek problemom vratane pracovnych uloh vo vseobecnosti pristupuju s vacsim optimizmom, ako ich rodicia. Hry ich totiz naucili, ze kazda uloha ma riesenie - len treba najst tu spravnu kombinaciu tahov. Vdaka tomu dokazu byt neuveritelne kreativni.
Su takisto odolnejsi proti prehram a neuspechom - pri hrach ich totiz zazili mnohokrat a naucili sa, ze kazda chyba sa da napravit. Zaroven vsak mozu trochu precenovat svoje schopnosti a budu mat problem uverit, ze nieco nebude fungovat, kym si to sami nevyskusaju. Absolutne sa totiz spoliehaju na svoje vlastne sily a nevyhybaju sa riziku.

"Pravidla pocitacovych hier budu dnesni hraci raz podvedome vztahovat aj na svoj bezny zivot a pracu."

Nie su samotari
Hracov pocitacovych hier mnohi povazuju za samotarov, ktori sa vyhybaju spolocenskemu kontaktu. To je podla odbornikov obrovsky omyl - pocitacove hry su v skutocnosti velmi spolocenskou aktivitou, pri ktorej sa ludia intenzivne zdruzuju a komunikuju, osobne ci cez internet. Podla Becka a Wadea preto pocitacovi hraci dokazu ocenit inych ludi viac, ako generacia pred nimi, a veria v pracu v timoch.
Hraci budu mat v praci mensi respekt pred autoritami, ako by ich nadriadenych tesilo. Nie su vsak za rovnostarstvo - internetove hry ich naucili, ze uspesny tim musi niekto viest, a su zvacsa viac nez ochotni urobit to sami.
Dalsim nepravdivym mytom je podla studie predstava, ze novej generacii chyba "pracovna etika". "Na nase prekvapenie sme zistili, ze hracom zalezi na firmach, pre ktore pracuju, este viac, nez tym, ktori pocitacove hry nehravaju," vravia vedci. Riesenie pracovnych problemov sa totiz pre nich moze stat posadnutostou a fascinujucou "hrou". Ak ich nadriadeni dokazu motivovat, nic pre nich nebude nemozne. Ak sa vsak pre pracu nenadchnu, je ich ovela tazsie donutit k pracovnemu vykonu, ako ostatnych. Z hier totiz nemaju nijaku skusenost s tym, ze by mali niekedy robit aj veci, v ktorych nevidia jasny zmysel a ktore ich nebavia.

Ako vas zmenili pocitacove hry?
Takuto otazku polozil svojim citatelom server gamegirladvance.com. Tu su najzaujimavejsie odpovede.

• Ziskal som skvele schopnosti vyhladavat informacie. Ked som hral Velku namornu bitku o Atlantik, chcel som vediet viac o lodiach, ktore som ovladal, viac o druhej svetovej vojne, viac o jej ucastnikoch... Ako stredoskolak som preto neustale okupoval univerzitnu kniznicu a cital vsetko o tom obdobi, vratane romanov. Zlepsil som sa aj v matematike, ked som musel neustale prepocitavat, na kolko mi vystaci palivo.
• Som velmi precizny a myslim si, ze k tomu prispelo aj mnozstvo hodin stravenych prehladavanim rozpravkovych svetov a zamkov s tajnymi izbami.
• Hry - "strielacky" - urcite znizili moj prah trpezlivosti. Teraz ocakavam, ze zabava bude okamzita, a pri akomkolvek dlhsom filme v televizii sa zacinam nudit.
• Hry ma naucili citat - vlastne ma to ucili rodicia, ale az pocitacove hry mi poskytli mnozstvo roznych textov a najma velku motivaciu, aby som si ich precital.
• Naucil som sa vdaka hram po anglicky.
• Naucil som sa byt sam. Spoznal som, ze mozem chytit joystick a zabavat sa dlhe hodiny a nikoho nepotrebujem. Vzapati som sa vsak naucil, ze ini ludia mozu byt tiez sami - a ked sa s nimi spojim, zacnem s nimi zdielat informacie aj svoje uspechy, je to este zaujimavejsie - v hre aj v zivote.
• Raz som hrala hru Anarchia dva dni bez prestavky a potom som prisla do skoly v skandalozne kratkej sukni, tesnom ciernom tricku a podozrievavo som sa rozhliadala okolo seba, presne ako moja postava v hre. Po takej velkej davke hry som jednoducho na chvilu zabudla na to, ako sa oblieka v skutocnom svete.
• Hry s pretekarskymi autami mi pomohli rozvinut si spravne vodicske instinkty... Presne totiz viem, ako mam otocit volantom, ked sa dostanem do smyku, a kedy sa da zrazke skor vyhnut pridanim plynu ako brzdenim.
• Odkedy hravam GTA, pri cakani v dopravnej zapche v skutocnom aute ma vzdy napada mnozstvo rieseni. Mohol by prejst do protismeru a par minut sa rutit v odstavnom pruhu... Alebo ukradnut tamten zaparkovany sportiak a ist rychlejsie... Hra mi vsak predtym pomohla prekonat aj moj strach zo soferovania, ked som zistil, ze ist po dialnici je vlastne len ako hrat Nightridera (staci zostat medzi ciarami).
• Neviem ako moze niekto pozerat TV. Obcas je tam dobry film, no principialne mi chyba to ze TV nie je interaktivna.
• Vacsina tzv. vedeckych vyjadrni je tendencna, na jednej strane pristup napriklad Grecka (pc hry zasadne narusaju dusevny vyvoj dietata), na strane druhej pristup prezentovany v clanku vyzsie (pc hry ako plnohodnotny trenazer na vyuku a zdokonalovanie dusevnych schopnosti, na zvladanie emocne vypatych situacii at.d.)Pravdu trba asi aj v tomto pripade hladat niekde v strede.Ludia odrastajuci na pc hrach tuzia po vzruseni potrebuju prezivat akcne osobne nasadenie pravdaze len virtualne,pre nich plati ze svoju davku adrealinu si uziju bez toho aby vytiahli paty z domu, staci si sadnut za comp.Urcite tiez plati ze zivot aktivne neziju, prehravaju cas na opatovne vyhravanych hrach.Da sa to prirovnat k sledovaniu serialov,kde clovek zivot sam nezije,lebo sa nan iba pozera, na zivot serialovych hrdinov.Pre dieta urcite nieje prinosom ak vacsina jeho zazitkov prameni z pc hier, je to bezpochyby vyrazne ochudobnenie jeho emocneho a duchovneho sveta, neprihliadajuc na to ako sa postupne podvedome zmieruju s nasilim.Pravdaze hry prinasaju so sebou aj urcite pozitiva ako lepsiu koordinaciu,trpezlivost,schopnost vhodnej dedukcie ... .Treba vsak zvazit pomer prinosu a negativ jednotlivych pc hier, je urcite omnoho prinosnejsie na compe nieco tvorit ako konzumovat, lebo tvorba obohacuje a konzum zotrocuje.
• Je preukazane z ehraci akcnych hier ako CS maju lepsie schopnosti sa orientovat v priestore, su adaptabilnejsi v spolupraci aj s uplne cudzimi ludmi a ich reakcna doba je nadpiremerna.

Hrajte, naucte sa vyhravat, budete samostatnejsi, sutazivejsi, kreativnejsi, uspesnejsi, atd ....


zdroj

/ dalsie clanky, ktore sa oplati precitat:
Zavislost na pocitacich ocima odbornika
Zavislost na pocitacovych hrach
Hranie pocitacovych hier je tiez zavislost
Zavislost na pocitacovych hrach: prvni lecebna
V Holandsku otvaraju centrum liecby zavislosti na pocitacovych hrach
Hrdinovia zavisli od pocitacovych hier
Vplyv pocitacovych hier na cloveka
Zavislost na hrach alebo pseudoproblem?
Tupe nasili nebo chytre dobro
Projevy zavislosti na on-line hrach
Jine zavislosti - Pocitacova zavislost